Moria

Karibské more

Karibské more alebo ľudovo Karibik (po španielsky Mar Caribe alebo Mar de las Antillas) je tropické more Atlantického oceánu, nachádzajúce sa na západnej hemisfére, južne od Mexického zálivu. Zo západu a juhu je ohraničené Mexikom, Strednou a Južnou Amerikou. Z východu a severu ho ohraničujú početné ostrovy - Veľké Antily na severe a Malé Antily na východe. Celá oblasť Karibského mora, priľahlých pobreží amerického kontinentu a ostrovov sa nazýva Karibik.
Názov pochádza od pomenovania indiánskeho kmeňa Karibov, ktorí obývali ostrovy regiónu pred príchodom prvých európanov.
Plocha Karibského mora je 2,754 mil. km², maximálna hĺbka je 7 680 m v Kajmanej priekope. Karibik je domov viac ako 9 % koralových útesov sveta (celková plocha približne 50 000 km²). Väčšina koralov sa nachádza v okolí ostrovov a pri pobreží strednej Ameriky. V Karibiku sa nachádza 12 štátov a niekoľko závislých území.
                                                                 

Čierne more

Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu. Zaberá plochu 423 000 km² a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou šelfu. Priemerná teplota vody v zime 6-8 °C, v lete 25 °C, priemerná slanosť okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Súčasťou je aj menšie, extrémne plytké (do 10 m)Azovské more.
Na západnom pobreží Čierneho mora leží Rumunsko a Bulharsko, na severnom pobreží Ukrajina a Rusko, na severovýchodnom pobreží Abcházsko, na východnom pobreží Gruzínsko (Kolchida), na južnom pobreží Turecko. So Stredozemným morom ho spája prieliv Bospor, Marmarské more a Dardanely. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je Dneper a Dunaj.

                                                             

Stredozemné more

Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum - naše more, Mare Internum - vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom. Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.

  • rozloha: 2 505 000 km²
  • najväčšia hĺbka 5 121 m juhozápadne od polostrova Peloponéz.
  • teplota vody:
    • priemerná na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27-30 °C.
    • hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
  • slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
  • významné prítoky: Níl, Ebro, Rhôna, Pád
  • významné ostrovy: Sicília (najväčší a najľudnatejší), Baleáry, Sardínia, Korzika, Kréta, Malta, Cyprus, egejské ostrovy
                                                     

 

Kaspické more

Kaspické more je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more - súčasť Tethys). Leží medzi Európou a Áziou. Niekedy sa udáva, že pojem more nie je správny, pretože je to najväčšie jazero sveta podľa rozlohy. So svoju rozlohou spĺňa charakteristiky mora aj jazera. Názov je odvodený od dávneho kmeňa Kaspijcov, ktorí žili vo východnej časti Kaukazu. Takisto ďalšie historické názvy (Girkanské, Chvalynské, Chvalisské alebo Chazarské more) sú odvodené od historických národov, ktoré obývali jeho brehy. Je najväčším jazerom sveta so svojou rozlohou 376 000 km². Jeho rozloha sa ale stále zmenšuje, dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy. Dosahuje hĺbku až 1025 m, najplytšie je v oblasti Achtuby pri ústí Volgy. Salinity Kaspického mora je približne 1.2%, čo je asi tretina salinity svetových morí. Je zo severu na juh 1 200 km dlhé a priemerne 320 km široké. Jeho hladina leží 28,5 m pod úrovňou svetového oceánu a je najnižším bodom európskeho svetadielu. Rozloha povodia je 3 500 000 km².
                                                              

Červené more

Červené more je záliv, medziostrovné more v Indickom oceáne medzi Afrikou a Áziou.

Základné údaje: plocha 450 000 km², max. hĺbka 303 m, teplota vrchných vrstiev vody max. 32 °C, slanosť 38 - 42 %.Geologicky vypĺňa riftovú zónu, zárodok nového oceánu, medzi Africkou a Arabskou platňou. Na juhu Červené more nadväzuje na Východoafrický zlomový systém a na severe na zlom Mŕtveho mora.

                                                            

Mŕtve more

Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach Jordánska a Izraela.

Jeho rozloha je 1050 km² a je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemskom povrchu. Povrch jazera leží 392 metrov pod hladinou mora a jeho dno ďalších 398 metrov pod hladinou svetového oceánu. Nie je však len najnižšie položeným jazerom na Zemi, ale je aj najslanšie. Obyčajná morská voda obsahuje asi 3,5 promile soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko. Mŕtve more vzniklo v časti Veľkej priekopovej prepadliny El Ghor a tvorí obrovskú nádrž, v ktorej prúdi voda. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80% vody ale aj niekoľkými sladkovodnými prameňmi. Teplota vody je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu (4-6,5 miliardy litrov denne), sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa. Vody s vysokým obsahom solí a minerálov sa vlievajú do Mŕtveho mora z horských minerálnych prameňov. Následkom suchého púštneho ovzdušia je neustále odparovanie vody a koncentrácia solí a minerálov sa tak zvyšuje. Voda je sýtobelasá, veľmi pokojná a až taká nasýtená soľou, že sa v nej nedá plávať ani ponoriť. Ak sa chcete namočiť, musíte sa pomaličky zosúvať dozadu, kým neležíte celkom rovno. Na niektorých miestach na pobreží vytvorila morská voda nánosy bahna, ktoré má blahodarné účinky na ľudský organizmus. Čierne morské bahno je veľmi zvláštny produkt Mŕtveho mora. Obrovské množstvo jódu a brómu v bahne, vode a vzduchu pôsobí priaznivo na celý nervový systém. Síra a horčíkpomáhajú liečiť kožné choroby a draslík pôsobí priaznivo na artritídu a reumu.

                                         

 

 

 

[upraviť]